Po zastavení lavínového nánosu sneh stvrdne. Pri úplnom zasypaní je akýkoľvek pohyb skoro nemožný. Pokiaľ má zasypaný okolo dýchacích ciest vytvorenú akú takú vzduchovú kapsu, má ešte teoretickú šancu na prežitie. Aj to iba vtedy, ak počas pohybu lavíny nedošlo k rozsiahlym mechanickým poraneniam. Pokiaľ vzduchová kapsa nie spojená s vonkajším prostredím veľmi rýchlo nastúpi akútna asfixia. Telo kvôli nedostatku kyslíka nemôže dýchať normálne. Obeť sa jednoducho dusí. V ďalšej fáze teplý dych zasypaného roztopí vnútro vzduchovej kapsy, jej povrch zamrzne a vytvorí sa nepriepustná ľadová škrupinka. Táto škrupinka ešte viac zabráni už aj tak obmedzenej výmene dýchacích plynov. Ďalším javom, ktorý bolo pozorovaný u zasypaných je tzv. Triple-H syndróm. Syndróm pozostáva z Hypoxie, Hyperkapnie a Hypotermie, Pri Hypoxii je trpí telo obete nedostatkom kyslíka. Obeh nedokáže dostatočne zásobovať tkanivá kyslíkom. Hypoxia môže vyústiť do bezvedomia prípadne smrti.
Každý človek pri dýchaní vydychuje oxid uhličitý aj zasypaný v lavíne. Ak tento plyn nemôže unikať zo vzduchovej kapsy jeho koncentrácia sa zvyšuje a nastáva Hyperkapnia. Obeť spätne vdychuje už raz vydýchaný svoj vlastný oxid uhličitý, ktorý sa hromadí v krvi. Tento proces vedie k poruchám dýchania, k zvýšenému krvnému tlaku k arytmii a neskôr až k bezvedomiu, prípadne smrti. Posledným článkom Triple-H syndrómu je hypotermia čiže klasické podchladenie organizmu.
Pri vyhrabávaní obete z lavíny je životne dôležité sledovať vitálne funkcie (dýchanie a srdcovú činnosť). V prípade potreby je nutné okamžite začať kardiopulmonálnu resustitáciu.
Vzduchová kapsa je voľný priestor okolo dýchacích ciest. Môže byť uzavretá, vtedy nedochádza k výmene vzduchu s priestorom nad lavínou alebo spojená s okolitým prostredím. Nádej na prežitie pri uzavretej vzduchovej je výrazne nižšia ako v spojenej.
