Najvhodnejšou defenzívnou stratégiou prežitia v lavíne je vyhnutie sa lavínovému terénu. Čo však robiť, keď sa v lavíne ocitneme? Pri plánovaní pohybovej aktivity v teréne s lavínovou potenciou odporúčame využiť všetky dostupné zdroje informácií o objektívnych faktoroch ovplyvňujúcich lavínovú situáciu v lokalite, kde chceme pôsobiť. Primárne nás zaujíma denná lavínová predpoveď, ktorá zohľadňuje aj meteorologické vplyvy z predošlých dní, sprostredkované osobné skúsenosti, charakter terénu a predošlá lavínová incidencia. Samozrejme, keď učíme iných o lavínach, zdôrazňujeme neustále zvyšovanie úrovne vedomostí a ich pretavenia do terénnej praxe v lavínovej problematike, osvojenie taktiky postupov a princípov kamarátskej pomoci, atď.
Zabudni na pľuvanie a močenie
Každá lavína je unikátna a každá vyžaduje špecifický prístup avšak existuje všeobecne sa hodiaca stratégia ktorá bola revidovaná najmä na základe skúseností ľudí, ktorí boli doskovou lavínou zachytení a prežili. V radoch verejnosti sú známe rôzne teórie týkajúce sa prežitia v lavíne, medzi najznámejšie patria: plávanie v lavíne, veľmi populárne sú zamyslenia o využití gravitácie pre zistenie orientácie tela v lavíne pri kompletnom zasypaní (pľuvanie, močenie).
Túto „taktiku“ si hneď pre poriadok vyvráťme: pri kompletnom zasypaní keď nevieme kde je povrch a nepresvitá obloha je životne dôležitá dýchacia dutina a jej čo najväčší objem (predĺženie času pre záchranu, obete sú často nachádzané s rukami uväznenými „za telom“, nie teda pred tvárovou časťou - nemožnosť vytvorenia dýchacej dutiny). Svojpomocné vyhrabanie sa z kompletného zasypania predstavuje nadľudské úsilie, nakoľko v momente (> 2 sek.) zastavený nános masy snehu je kompaktný, tvrdý ako betón, hovoríme o totálnom znehybnení. Aj plávanie v lavíne je pomerne známy spôsob boja s lavínou, každopádne plávaním v spádnici sa len približujeme do oblasti s väčším množstvom snehovej masy, do priestoru s obrovskou „nasávacou“ silou, kde bude telo vtiahnuté do dolných partií lavíny. Tu je asi na mieste otázka, „Nebola najmä teória o plávaní tak trošku zavádzajúca? Ťažko povedať. Aj veda o „bielej smrti“ sa vyvíja a s jej vývinom sa nám odkrývajú nové poznatky. Rozoberieme si preto krok po kroku dynamiku doskovej lavíny a stratégiu prežitia v nej.
Stratégia prežitie v doskové lavíne
Aj v našich zemepisných šírkach je najčastejšou lavínou s tragickými dôsledkami tzv. lavína „dosková“. Aktuálne merania rýchlostí lavín potvrdzujú rozdelenie tohto druhu lavíny na zónu laminárneho a turbulentného prúdenia. Priblížme si preto jednotlivé fázy z hľadiska pohybu snehovej masy a vhodného súhrnu taktík osoby zachytenej. Ak máme to „šťastie“ a s lavínou „štartujeme“, teda nachádzame sa na začiatku tzv. laminárnej zóny našou prvoradou úlohou by mal byť
- pokus o vylyžovanie mimo hlavný tok alebo na krídlo lavíny kde je snehu menej a jeho rýchlosť je zákonite nižšia alebo
- pokus o zastavenie sa na povrchu po ktorom lavína cestuje – v praxi to znamená hodenie sa na zem, snaha o prichytenie sa rukami, paličkami (samozrejme palice držíme voľne, bez pútok cez zápästia), zaseknutie hranami lyží, nohami, hranou snowboardu o podklad. ( v tomto prípade by mal určite veľký význam cepín v ruke).
- Pokiaľ nestihneme vylyžovať alebo sa zastaviť na povrchu s veľkou pravdepodobnosťou nám už lavína podrazila nohy a pohybujúci sa sneh „pochováva“ lyže alebo snowboard, ťahá nás v spádnici.
- V tejto fáze sa treba prevaliť na bok, ruky sa snažiť zaboriť do povrchu čo najhlbšie, pokúsiť sa o kotrmelec v spádnici, čo by nás malo dostať opäť na nohy a vylyžovať na krídlo lavíny, samozrejme za predpokladu, že je na čom vylyžovať, lavína vás už v tejto fáze môže zbaviť lyží alebo snowboardu.
- Laminárna zóna ale pomaly končí a rýchlosť snehovej masy sa začne prudko zvyšovať – je charakteristická a rozpoznateľná hromadením sa blokov snehu rôznych veľkostí a tvrdosti. Ich kvalita ale dovoľuje sa od nich odstrčiť, odraziť a znovu a opäť sa pokúsiť o vylyžovanie mimo hlavný tok lavíny, na krídlo.
- Ak sa nám nepodarí odraziť sa od blokov, je dobré skúsiť tzv. „backstroke“ – plaveckú techniku znak, zaberať rukami vzad proti smeru toku, otáčať sa okolo vlastnej osi, predstavte si, že sa chcete zavŕtať do valiacej sa masy snehu, jednoducho skrutkovitý pohyb proti toku lavíny smerom hore na krídlo v 40° uhle.
- Nasleduje turbulentná fáza ktorej by sme sa najradšej vyhli nakoľko rotačná a nasávacia sila je tak veľká, že nepomôže žiadna taktika. Rýchlosť masy na povrchu je väčšia ako v spodnej časti lavíny čo spôsobuje nasávací efekt, lavína nám nedovolí vyprodukovať akýkoľvek zmysluplný vyslobodzovací pohyb. Poloha tela v tejto zóne by mala byť tzv. „whitewater position“ – termín prebratý z raftingu, poloha polosed - poloľah, nohy pokrčené, smerujúce dolu, pričom stále „pádlujeme“ v zmysle spätného chodu proti prúdu.
- Nasleduje z časového hľadiska krátka zóna „opätovného vynorenia sa“, stále pádlovanie by nám malo zabezpečiť dobrú pozíciu z ohľadom na fakt, že lavína už v týchto chvíľach može kedykoľvek zastaviť. Ak už cítime, že kompletné zasypanie je nevyhnuteľné, snažíme sa rukami čistiť priestor pred tvárou, neustále sa hýbeme, zvŕtame, mykáme, bojujeme o vytvorenie dostatočnej dýchacej dutiny. Nakoniec prekrížime ruku pred tvárou tak, že si chytíme popruh batohu alebo golier (pravou rukou ľavý popruh a opačne), tým si pred tvárou vytvoríme priestor na dýchanie.
- Lavína stojí, v rámci možností sa snažíme zkľudniť, ekonomicky dýchať, čakáme na záchranu.
Shrnutí
Sumárne môžeme povedať, že kľúčový je aktívny prístup v každej fáze. Potrebujeme, aby sa sneh okolo nás strácal, potrebujeme ostať v priestore „chvosta“ lavíny. Okamžite po odtrhnutí sa pokúšať o vylyžovanie, odsunúť, odstrčiť sa od blokov, následne nasadiť „spätný chod“ plaveckou technikou znak proti prúdu lavíny, pokúšať sa otáčať okolo osi tela, doslova „šróbovať“ sa hore lavínou. V konečnej fáze už nevyhnuteľného zasypania freneticky pracovať rukami pred tvárovou časťou s cieľom zabezpečiť si čo najobjemnejšiu vzduchovú dutinu, nezabúdajme na to, že sled udalostí v lavíne je rýchly, trvá nanajvýš
pár desiatok sekúnd.
Na záver si povedzme, že lavína je extrémny, často terminálny dej v ktorom je potrebné vyvinúť obrovské úsilie, ide predsa o život. Je potrebné si tiež uvedomiť, že väčšie šance na prežitie má napr. dobrý lyžiar, preto v rámci pôsobenia v zimných horách venujte čas aj pozornosť zlepšovaniu techniky, kondície, v neposlednom rade lavínových zručností, opakujeme, že najlepšou defenzívnou stratégiou je vyhnutie sa lavíne. Jednoducho, zvyšujte svoje šance na prežitie. Šancu na prežitie určite zvyšujú aj technické prostriedky, v súčasnosti veľmi moderný a hlavne účinný lavínový batoh. Nezabúdajme ale, že ani lavínový batoh nie je všeliek, čo napr. s vakom poškodeným o skalu alebo konár, teda vak bez plniaceho média.
Horám zdar!
Zdroje:
[1] International Snow Science Workshop – Avalanche survival strategies for different parts of flowing
avalanche, Karl W.Birkenland, Theo Meiners and Perry Bartelt
[2] USDA, Alaska Rendezvous Heli Guides ,WSL-SLF, Davos, Switzerland
[3] Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, Slovensko
ORTOVOX SAFETY ACADEMY LAB
Základy lavinové prevence jsou přehledně a stručně vysvětleny v akademii od značky ORTOVOX.
Najdeš tam spoustu spoustu videí, infografik a článků, které ti pomůžou se připravit na hory.
